Za pstruhmi na Mašu - 1. časť
(Cesta)

Články

Pred 4 rokmi mi ponúkol jeden z priateľov mojej rybárskej partie, či by som s ním nešiel v septembri na pstruhy na Palcmanskú Mašu. Priznám sa, nevedel som sa hneď zorientovať, kde to je a pstruha som videl akurát tak mrazeného v obchode alebo preparovaného na rybárskych výstavách. Pre mňa to bol dovtedy zamotaný trojuholník - Slovenský raj, Dedinky, Palcmanská Maša. Ten sa mi podarilo rozmotať vďaka priateľovi, jednému zo starších rybárskych článkov, ale hlavne vďaka mojej prvej nášteve tohto revíru. Pred prípravou na moju prvú expedíciu za pstruhmi som si najprv pozrel na mape, kde sa Maša vôbec nachádza, aj keď neďalekú Dobšinskú ľadovú jaskyňu som pred mnohými rokmi naštívil v rámci školského výletu. Zistil som tiež, že priamo pri priehrade má zastávku vlak idúci z Bratislavy do Košíc - Horehronec, prechádzajúci tiež našim mestom. To však nebolo podstatné, lebo sme na cestu vyrazili kamarátovou novučičkou Felíciou. Ubytovanie sme mali vopred zaistené cez tamojší hotel Priehrada vo vkusne upravenom viacizbovom dome s malými útulnými izbami. Prv, než sme sa vybrali na cestu, doplnil som svoju prívlačkársku výbavu o nejaké pstruhárske doplnky od kamaráta, pretože tá moja ani zďaleka nespĺňala kritériá pre lov pstruhov. Samozrejme, že pred cestou som dostal podrobnú inštruktáž o jednotlivých úsekoch priehrady, rieky Hnilec ktorá ju napája, blízkom okolí (Dobšiná, Mlynky, Stratená, Stratenská píla, Geravy, Nálepkove vodopády, Havrania dolina ...) a v neposlednom rade o rôznych rybolovných technikách, ktoré sa tam s úspechom praktizujú. Dozvedel som sa od neho aj niečo o histórii Dediniek. O tom, že zbytky pôvodnej dediny ležia v severozápadnej časti nádrže som nemal ani tušenia. Presvedčila ma o tom aj výstavka fotodokumentácií z histórie Dediniek, vo vstupnej hale hotela Priehrada. Novú dedinu postavili v severovýchodnej časti nádrže. Mal som v ňom naozaj naslovovzatého inštruktora. V tom čase to bola už jeho 16 sezóna návštev tohoto revíru a domáci ho tam považujú za svojho.

privlace

Naša trojdňová expedícia teda mohla začať. Od nedočkavosti a vzrušenia som celú noc nemohol oka zažmúriť. Vyrazili sme o 6 hodine ráno a k miestu činu nás čakalo prekonať 210 km. Cesta bola síce dlhá, ale o to krajšia. Priznám sa, že po Banskú Bystricu som si aj poriadne "schrupol". Keď sa však konečne rozvidnelo a my sme prechádzali malebnou krajinou najvrchnejšieho Pohronia pod Kráľovou hoľou, no hlavne keď sme zastali pri prameni Hrona, zmocnil sa ma veľmi príjemný pocit precitnutia. Rybársky som totiž vyrastal na spodnom úseku tejto rieky, kde doteraz často lovím a zrazu som stál prvýkrát v živote pri jeho zrode, u jeho kolísky. Neviem aké nadprirodzené sily vtedy riadili moje počínanie, ale kľakol som si na zem, pobozkal som ju a napil sa z jeho priezračného prameňa. Cestou späť som si z neho nabral do fľaše a doma užíval, sťaby nejakú medicínu. Manželka si zo mňa aj uťahovala, ale pre mňa to bol hotový posvätný rituál. Kto má tú svoju rieku tak rád ako ja, určite vie o čom hovorím. Od tejto našej príjemnej zastávky cesta ubiehala omnoho rýchlejšie a okolo 10 hodiny sme konečne dorazili. Už keď som z vrchu príjazdu zazrel trblietajúcu sa hladinu priehrady, zobudila sa vo mne neprekonateľná vášeň lovca a nemohol som sa dočkať, kedy už konečne "omočím" svoje voblery a blyskáče. Mysľou som už dávno bol na love, ale moje oči sa ani počas lovu, ani po ňom nemohli odtrhnúť od krásnej okolitej prírody. A bolo úplne jedno, či som bol v člne alebo na brehu. Po vybavení ubytovania, vybalení vecí z auta, vybavení hosťovacích povoleniek, zapožičaní vopred vybaveného člna, sme s netrpezlivosťou a nemalým očakávaním konečne vyrazili na lov. O tom, ako sme lovili a aké skúsenosti v love pstruhov som počas mojich doterajších návštevách tohto revíru nadobudol, vám prezradím najbližšie.

Robo Fülöp

Copyright (c) Klub prívlače 2005 - 2010
Použitie príspevkov a fotografií je možné len so súhlasom autora!

webdesign: ...::: dveBe :::... (2005)