Boleň - strieborný démon našich riek

Články

Ryba zaloví raz tu a o chvíľku zase ide. Čo je to za rybu? Strieborný démon, pirát, či rytier riek. To je niekoľko pomenovaní boleňa dravého. Boleň dravý (Aspius aspius) je pre mnohých rybárov neuloviteľné synonymum krásnej, nesmierne rýchlej a nevyspytateľnej, jedinej dravej kaprovitej ryby žijúcej v našich vodách. Pre mnohých je nedocenený pre svoje menej hodnotné mäso, no pre mňa táto ryba predstavuje zakaždým novú výzvu na spoločné zmeranie si síl. Článkov, či úplných knižných publikácií venovaných konkrétne technike lovu boleňa dravého je na Slovensku žalostne málo. Preto mi dovoľte prispieť malou kvapkou vlastných praktických skúsenosti s lovom tejto nádhernej dravej a "neuloviteľnej" ryby.

privlace

Výskyt a význam boleňov - boleň je pôvodný druh s výskytom na väčšine európskeho územia, v širších tokoch pleskáčového pásma a dolnej časti mrenového pásma. Na život vyhľadáva hlbšie, dlhšie, pokojnejšie a slnečné úseky prevažne s tvrdým dnom. Taktiež mu vyhovujú rozsiahle vodné nádrže a zatopené štrkopieskoviská. Uplatňuje sa pri obmedzovaní plevelných rýb.

Stanovisko a lovisko boleňa nájde pomerne ľahko aj úplný rybársky začiatočník. Boleň upozorňuje na svoju prítomnosť hlučnými obratmi a výpadmi (pri hladine) pri "rabovaní" v húfoch malých rybiek, ktoré často prenasleduje do plytčín. Nielen je rýchly, obratný a pohyblivý, ale vidí veľmi dobre a to aj na väčšiu vzdialenosť. Je veľmi opatrný a plachý. Za svojou korisťou prepláva značné vzdialenosti. Najčastejšie úraduje na miestach, kde sa kumuluje väčšie množstvo poteru (plytčiny, pobrežná časť), rozhrania prúdu a tíšiny, kde sa voda náhle láme do hĺbky (obr. č. 1) a rôzne prevýšenia dna.

privlace
obr. č. 1

Na obr. č. 2 ďalšie miesta, ako sú piesočné lavice a násypy, skaly, ktoré prehradzujú prúd. Taktiež potopené prekážky hocakého druhu (strom, konár, pilier mostu, či prehradzujúci pilier priehradného telesa). Medzi lukratívne miesta patria splavy (pod vodopádom), nad a tesne pod radiálnym valom a všade tam, kde je voda aspoň sčasti v pohybe (považujeme ho za typického reofila - jedinec žijúci v tečúcej vode).

privlace
obr. č. 2

Mýtus, že boleň rýchlo vpláva do húfu rybieho poteru a následne chvostom omračuje, či dokonca usmrcuje svoju korisť, patrí do archívu starých rybárskych povestí. Tento strieborný rytier je natoľko rýchly, že dokáže predbehnúť aj najrýchlejšie vláčenú nástrahu ako torpédo a v okamihu sa otočiť a zaloviť po tejto potenciálnej koristi s takou silou, ako žiadna iná ryba. Pravdou je ale to, že boleň ako kaprovitá ryba neloví sama (nie je ani absolútne teritoriálna, ale ani stádovitá ryba), ale často loví kooperujúca skupinka niekoľkých jedincov rovnakej veľkosti (veľké, kapitálne kusy lovia najčastejšie samotársky a ďalej od brehu). Demagógiou je aj to, že vždy a jedine tak ulovíme túto rybu, keď čo najrýchlejšie navíjame našu nástrahu (nie je to vždy, všade a pri všetkých nástrahách pravda).

Lov v tečúcej vode

Sfarbenie vody má veľký význam na lokalizáciu boleňa. Spravidla tečúce vody na ktorých ja lovím sú priezračné s veľmi dobrou priepustnosťou svetla. Za veľmi slnečných letných dní odporúčam využívať služby polarizačných okuliarov (chránite si vlastný zrak a lepšie prečítate všetko pod vodnou hladinou). Dôležitý je príchod k lovisku (aj na stojatej vode). Ak vidíme a počujeme loviť bolene už z veľkej vzdialenosti, nájdete si čo najvýhodnejšie miesto k lovu. Všetky pohyby, či akékoľvek úkony vykonávame v maximálnej tichosti. Loviaca ryba vás nesmie uvidieť ako prvá. Tým náš lov na dlhší čas končí, alebo ryba pokračuje v lovení, ale bez akéhokoľvek záujmu o naše nástrahy, či strachu z nás samotných. Niekedy ukončí lov úplne, inokedy pokračuje ďalej na danom mieste, no inokedy sa presunie na iné stanovisko. Prevažne o pár desiatok metrov. Často sa mi stalo, že v danom toku lovilo také kvantum boleň a tak intenzívne, že aj ja, aj ryby sme sa navzájom nevšímali (plávali okolo mňa 0,5 m, ba niektoré sa nebáli preplávať i v tesnej vzdialenosti).

Ak boleňa vidím, nástrahu nahadzujem zaňho (čo najďalej) alebo popred neho. Nespoliehajte sa vždy na využitie momentu prekvapenia, že nástraha poletí 2 - 3 metre za plávajúcou rybou a čo najrýchlejšie prezentujete svoju nástrahu popred boleňa s mienkou, že v okamihu preniknutia do zorného pola (uhla) ryby zaútočí. Omyl! Najčastejšie sa namiesto útoku okamžite zľakne a bleskurýchle odpláva o niekoľko metrov ďalej. Samozrejme, že dochádza aj k opačnému konaniu ryby a v okamihu sa obracia v smere prichádzajúcej nástrahy a udiera s takou silou, že vám môže aj vytrhnúť prút z ruky.

Ak boleňa nevidím, snažím sa vizuálne lokalizovať poter. Najlepšie sa boleň prezradí širokým vejárom splašených, unikajúcich rybiek z dosahu obrovskej bezzubej papule tejto ryby. Pokiaľ ryba 100% nezaútočila na húf poteru a iba ich straší zrýchleným tempom plávania, treba využiť túto situáciu a nahodiť za predpokladané miesto boleňa. Môže tam byť také veľké množstvo poteru, že boleň síce loví ("zbiera rybky po jednotlivcoch"), ale nemusí udierať na korisť takou veľkou razanciou a silou, ako keď je húf početnosťou i veľkosťou koristi menší. Pokiaľ by sme bezhlavo nahadzovali a čo najrýchlejšie navíjali ani boleň nerobí kardinálne chyby. Iné je, keď sa ryba pripravuje na útok (zrýchlime navíjanie) ako keď prirodzene pláva, alebo mierne zrýchlenom tempe. Aj pre neho je to zvláštne, keď nejaké umelé čudo (živá rybka takto rýchlo nikdy neprepláva, a čo nie je prirodzené, toho sa boleň bojí, a to nechce a ani po tom nezaloví) pretne vodu ako torpédo alebo vystrelený šíp. Veľký pozor si treba dať ja na spletanú šnúru alebo monofilový vlasec, aby nedopadol na vodnú hladinu tak, aby to spozoroval boleň. Mohol by sa vyľakať a odplávať rýchlosťou namydleného blesku.

privlace

Často som bol svedkom, keď si boleň len tak plával hore-dolu vo veľkých kruhoch tíšinou (dalo by sa to prirovnať ku žralokovi), s primeraným odstupom (od svojej budúcej koristi) v častých intervaloch s tým, že sa ich snažil zlúčiť do čo najväčšieho zoskupenia (húfu), a až vtedy po nich zalovil.

Podobne využíva aj výskyt vodného rastlinstva, aby sa mohol pri plienení poteru maskovať v bohatej spleti rastlín, a tým na seba, čo najmenej upozorňovať.

Na revíroch, kde voda rýchlo prúdi (napr. vývariská vodných elektrárni), ale má tzv. rybničnú farbu, alebo je skalená po dlhodobých dažďoch loví boleň týmito spôsobmi:

  1. pláva a prenasleduje korisť dlhší časový horizont a následne zaútočí
  2. vypláva len k hladine do stredu sústreďujúcich sa rybiek za prekážkou, ktorá spomaľuje prúdenie prúdu (napr. múr, pilier, ostrovček a pod.).
  3. prudko vypláva smerom k hladine, kde má vyhliadnutú konkrétnu rybku, zmocní sa jej a v sekunde sa obracia a smeruje ku dnu

Naopak ak je voda "čistá" a reliéf a primeraná hĺbka koryta vytvára dokonalé sčerenie a prekysličenie vody (tvorba bubliniek, ako pri perličkovom kúpeli), som mal niekedy pocit, že boleň nevedel dokonale rozpoznať umelú nástrahu od živej koristi. V danom okamihu tam vyčíňalo niekoľko desiatok boleňov. Tu som lovil tak, že som nahodil a čo najrýchlejšie som navíjal lyžičkový blyskáč. Keď som použil hladinový alebo klasický plávajúci, či plytko potápajúci vobler efekt sa nezmenil. Bolene útočili ako predtým. Jediné čo sa zmenilo bola intenzita navíjania nástrahy. Spomalil som a to výrazne. Možno, že to bol deň boleňov, možno náhoda, ale keď sa to zopakovalo, zaujal som voči svojej predchádzajúcej teórii skeptický postoj. Podarilo sa mi vidieť z tesnej blízkosti bolene, ktoré doslova čakali skalami na drobné rybky, ktoré urobia fatálnu chybu a prúd ich odplaví za kamene, kde sa na ne okamžite vrhali hladné bolene.

Lov v stojatých vodách

Taktiku lovu na stojatých vodách si môžeme rozdeliť na:

  1. lov z brehu
  2. lov z loďky alebo belly boatu

Lov z brehu

Zameriam sa najmä na plytčiny a pobrežné partie. Dôvod? Kumulácia poteru. Rybí drobizg sa zdržiava na plytčinách z viacerých podstatných dôvodov. Plytčiny sú ako materské škôlky, ktoré im zaručujú potravu, potenciálny úkryt, rýchlejšie prehriatie vodného stĺpca atď. Boleň sa tu prezradí hlučným zalovením, alebo ho prezradí pás (vejár) unikajúcich rybiek. Ak nie je možné boleňa vidieť vzhľadom na sfarbenie vody, čakáme ukrytý v hustom poraste pálky vysokej (ak sa v danom revíre nachádza) a nahadzujeme do predpokladanej lokality po zalovení, alebo tesne pred zalovením. Ani na stojatej vode nevyčíňa vždy len jeden boleň. Oplatí sa venovať čas preloveniu na prechod plytčiny do hlbšej vody alebo prevýšenia dna. Ak sa v plytčine vyskytujú vodné rastliny, alebo voda zaplavuje určitú časť porastu spomínanej pálky snažia sa aj bolene prenikať do týchto miest za rybím poterom. Často krát dochádza k útoku na drobizg priamo v spleti týchto rastlín. Ďalej od brehu na voľnej vode kraľujú podstatne väčšie exempláre boleňov, ktoré najčastejšie lovia segregovane.

privlace

Lov z loďky alebo belly boatu

Má určité totožné i rozdielne znaky. Voda v plytčinách mohla byť skalená napr. od ryjúcich kaprov a iných kaprovitých rýb, alebo od vĺn burácajúcich o breh vplyvom pôsobenia vetra a pod. Na voľnej vode môže byť situácia úplne (napr. v podobe neskalenej vody). Boleň sa nám prezradí naháňaním rybiek po hladine.

Voľná voda nám ale umožňuje uloviť aj kapitálny exemplár, ktorý sa nevyskytuje tak často v blízkosti brehu.

Vybavenie na lov boleňa

Prút - odporúčať niekomu takú, či onakú značku alebo model nebudem. Nechávam to na každom z vás. Môžem, ale odporučiť špecifickú kategóriu prútov nielen na boleňov, ktorými sú prúty určené na ľahkú a ultraľahkú prívlač. S ich pomocou budete mať z lovu maximálny pôžitok. Naozaj nie je dôvod nosiť k vode tvrdé "tyčky do fazule" s vrhacou záťažou 40 - 60 g. Nikdy s ním nepocítite eleganciu, silu a rôzne finesy, s akými boleň bojuje o svoj život.

Navijak - kvalitný navijak je alfou a omegou práve pri technike lovu na prívlač. Najlepší je viac ložiskový (nie však mnoholožiskové verzie) s kónickou kovou cievkou, na ktorú navinieme dostatok spletanej šnúry, alebo monofilového vlasca vhodného priemeru. Zástancov, ktorý nedajú dopustiť na zadnú brzdu je veľmi veľa a rady zanietencov pre prednú brzdu asi ešte viac. Výber opäť nechávam na vás. Osobne používam navijaky s dostatočne dlhou a citlivou prednou brzdou a navijaky s tzv. bojovou brzdou.

Šnúra alebo vlasec - nastáva dilema, či je vhodnejšie použiť spletanú šnúru alebo monofilový vlasec. Obe možnosti majú svoje kladné i záporné stránky. Ak používate jemnučké ultraľahké prúty s vrhacou záťažou maximálne do 12 g, môže sa vám stať, že pri zábere boleňa neodhadnete silu záseku (ktorý nie je ani nutný => boleň sa takmer vždy na 99% zasekne sám a postačí len reflexne pridvihnúť špičku prúta) a zlomíte špičku. Spolu so špičkou vám monofilový vlasec pružne odráža všetky výpady, i vaše chyby (nedostatočne citlivo nastavená brzda, alebo počas unavovania priveľmi zatiahnutá brzda). Monofilový vlasec je oproti spletanej šnúre pružný a značne rozťažný s nižšou nosnosťou oproti spletanej šnúre (podstatne vyššia nosnosť, nepružná a má takmer nulovú rozťažnosť). Za optimálny priemer môžem u monofilových vlascov odporúčať priemery od 0,15 do 0,25 mm (podľa veľkosti predpokladaného úlovku boleňa, lokality na ktorej budeme loviť, podľa hmotnosti nástrahy a použitého výstroja). Spletané šnúry nám dávajú oveľa väčšie využitie v pomere priemeru k nosnosti. Pri prívlači využívam spletané šnúry na 95% a používam ich celoročne. Spletané šnúry odporúčam v rozmedzí od 0,06 mm do 0,17 mm.

Nástrahy - boleň vie dokonale rospoznať umelú nástrahu od svojej prirodzenej potravy. V rybárskych obchodoch nájdete širokú paletu nástrah určených špeciálne na lov boleňov. Sú to rôzne hladinové nástrahy tzv. poppery. Taktiež sú to populárne úzke lyžičkové blyskáče rozmanitých hmotností. Z farieb sú to najmä strieborná, medená, zlatá a kombinácia pastelových farieb. Najvhodnejšia veľkosť je do 12 cm. Sortiment nástrah dopĺňajú voblery ako plávajúce, tak plytko potápavé. Originálne veľkosti sú do 5 - 9 cm, ale nič nepokazíte ani väčšími veľkosťami, najmä pri love veľkých kusov (ktoré sa prevažne živia veľkými belicami). Z farieb používam prirodzené farebné modifikácie a verné kópie drobných rybiek (belica, jalec), ale taktiež siahnem aj po reflexných (fluorescenčných) farbách. Výbornými nástrahami sú rotačné blyskáče s veľkosťou rotačného listu od čísla 1 po 3. Bohaté skúsenosti mám aj s lovom na tandemové nástrahy, kde je spojenie rotačky a tvarom tela rybičky v jeden celok. K jedným z najdôveryhodnejších nástrah súčasnosti patria gumové nástrahy (soft baits), či už tvarom napodobňujú rybičky (ripper), alebo pripomínajú červíka (twister). Ak ich správne oživíte a vediete, ich pohyby sú dôveryhodnejšie, ako pohyb ktorejkoľvek tvrdej nástrahy (hard baits). Ak nazrieme do segmentu muškárenia, nájdeme tu rôzne mušky, strímre a jigy, ktoré sú veľmi úspešnými nástrahami. Zámerne som nespomínal žiadne názvy značiek (ani konkrétne modely) nástrah, ale nedá mi (pre vašu lepšie orientáciu) nespomenúť Rapalu, Owner, Yo-zuri, Exori, Salmo, Dorado, Jaxon, Balzer, Ultimate, Mepps, Berkley, Fladen, Mister twister, Mann's a iné.

Boleň je nádherná, ušľachtilá a nielen hospodársky, ale aj športovo cenná ryba. Aj keď jeho mäso nie je veľmi hodnotné (po vhodnej kuchynskej úprave), s chutným a kvalitným vínom si určite zamaškrtíte. Táto ryba je veľmi rozvážna, opatrná a nesmierne plachá. Úlovkom boleňa sa vraj skladá rybárska maturita. Možno je to pravda, lebo nie každý a takmer vždy dokáže úspešne loviť bolene. A uloviť päť, či desať boleňov za jednu vychádzku je ozajstné umenie (osobne si sám pre seba robím súťaže, koľko dokážem za jeden deň uloviť týchto strieborných krásavcov). Pri ich love si užijete veľa zábavy, ale tiež vám urobia nejednu vrásku, či šedý vlas pri ich prekabátení práve na vašu nástrahu. Lovu zdar a prívlači zvlášť!

Ján Vavro

Copyright (c) Klub prívlače 2005 - 2010
Použitie príspevkov a fotografií je možné len so súhlasom autora!

webdesign: ...::: dveBe :::... (2005)