RH - červená hlava

Každý rybár loviaci ryby prívlačou má svoju obľúbenú nástrahu, na ktorú nedá dopustiť. Pre niekoho to je rotačka, pre iného twister alebo vobler. Obľuba tejto nástrahy stúpa úmerne s počtom na ňu ulovených rýb. Strata takejto nástrahy obvykle znamená pohromu, najmä keď ďalší úspešný kus už nevlastníte. Vtedy často použijete rovnakú nástrahu, ale vo farbe, ktorú by ste si za normálnych okolností nikdy nekúpili a zistíte, že mnohokrát funguje ešte lepšie. Takéto náhody vám často pomôžu objaviť farby, ktoré spočiatku vo vás príliš dôvery nevzbudzovali. Práve farba je jedným z rozhodujúcich hľadisiek pri výbere nástrahy, ktorá rozhoduje o neskoršom úspešnom love.

Mnohí predajcovia rybárskych potrieb by vám vedeli potvrdiť, že v prvom rade sa im z pultov predajní míňajú voblery napodobujúce rybky (v prírodných farbách). Krikľavé nástrahy si väčšinou nekúpi človek, ktorý sa prívlači venuje len príležitostne a tak tieto ostávajú na pultoch najdlhšie. Takéto farby zabezpečujú dobrú viditeľnosť nástrahy v prikalenej vode alebo pri love vo večerných hodinách. Jediné, čím tieto nástrahy pripomínajú skutočné rybky, je tvar tela (niekedy ani to nie). A predsa nástrahy v takýchto farbách patria k pomerne úspešným, čo vám môžu potvrdiť všetci, ktorí sa intenzívnejšie venujú vláčeniu. Mnohé z týchto fantastických farieb sú navrhnuté, aby vydráždili k záberu aj neaktívneho dravca. K takýmto farbám patrí aj RH - červená hlava. Táto kombinácia bieleho tela nástrahy s červenou hlavou patrí k tomu najoriginálnejšiemu a najúspešnejšiemu, čo bolo na ryby vymyslené. Zaberá na všetky druhy dravých rýb, no najvýraznejšie sa prejavuje jej sila pri love šťúk, zubáčov a sumcov. Pomerne úspešná býva táto farba aj pri love ostriežov a čo je prekvapivé, aj pri love boleňov v blízkosti hladiny. Kontrastné použitie bielej a červenej zvádza používať túto farbu len v prikalenej vode, no úspechy sa na ňu dajú pokojne dosiahnuť aj v čistej vode.

Rapala okrem klasického "erháčka" robí túto farbu aj v chrómovej verzii, kde bielu farbu nahrádza strieborná zadná časť tela. Takisto úspešné je aj BRH - chrbát nástrahy je čierny so šupinami, no podklad ostáva zachovaný - červená hlava a biele telo. Každopádne vymyslieť takúto fantastickú farbu tak, aby aj fungovala, je úžasné. Napodobniť klasickú rybku je jednoduchšie, ako sfunkčniť takúto bláznivú kombináciu farieb. V krabičkách s nástrahami by každopádne takáto farba nemala chýbať.

Už je tomu pár rokov, kedy som sa prvýkrát stretol s touto farbou. Vtedy som si z prázdninovej dovolenky priniesol červenobielu nástrahu na modeli, ktorý sa dnes už nerobí. Bola to potápavá Magnuma, ale v štíhlej verzii a dĺžke 8 cm. Po návrate domov som hneď večer išiel pozrieť ku vode. Bolo to koncom augusta a vonku bolo mimoriadne chladno. Do karabinky som pripol nový vobler. Chytal som v miestach, kde hĺbka dosahovala asi 2,5 m a bol pomerne silný prúd. Vobler som sa snažil ťahať čo najhlbšie tak, aby sem tam škrtol lopatkou o dno. Asi po desiatich minútach niekoľko metrov od brehu niečo šklblo s nástrahou. Po nie príliš podarenom záseku ryba vyrazila odo dna rovno ku hladine. Tam sa začala krútiť a bolo vidieť, že je to šťuka okolo 60 cm. Zrazu jej vobler vyletel od papule a voľná šťuka zmizla v hĺbke. Nakoľko sa už stmievalo, ani som neskúšal ďalej hádzať a išiel som domov. Na druhý deň som stál na tom istom mieste s rovnakou nástrahou na konci udice. Bolo snáď ešte chladnejšie ako predchádzajúci deň s občasným mrholením a fúkal nepríjemný vietor. Dobré počasie na lov dravých rýb, no stáť pri vode v takomto čase, to nie je nič moc. Prvý hod a nechávam nástrahu klesnúť ku dnu. Po predchádzajúcom dni už asi viem, ako dlho jej to tam bude trvať. Po pár sekundách začínam navíjať. Nástraha sa vlní v hĺbke, no po niekoľkých metroch oťažieva, ako keby sa na ňu zachytil nejaký igelitový sáčok. Pre istotu prisekávam a dobre robím. Vlasec sa pomaly začína premiestňovať hore prúdom. Len nenápadné pohyby špičky prúta ma presviedčajú, že na druhom konci je skutočne ryba. Podľa ťahu to vyzerá na slušný kus. Brzda navijáku sem tam prekĺzne. Ryba sa stále drží pri dne a ja stále neviem, čo to môže byť. Začínam už mať podozrenie aj na nejakého podseknutého kapra alebo mrenu. Po niekoľkých minútach sa mi darí skrátiť vlasec na niekoľko metrov, no na druhom konci stále ten "mŕtvolný" odpor a ťah. Voda je prikalená a napriek tomu, že na hladine sa už začínajú robiť víry od chvosta ryby, stále neviem, čo vlastne zdolávam. Zvedavosť zvíťazí nad rozvážnosťou a silnejšie zapumpujem. Na hladinu sa vyvalí veľké biele telo zubáča. S vyplešťenými očami sledujem, že vobler visí na krajíčku papule za zadný trojhák iba jedným hrotom. Okamžite povoľujem ťah s odhodlaním zdolávať ho rozhodne opatrnejšie a jemnejšie. Za chvíľu sa už zubáč objavuje znovu pri brehu a začína mať toho dosť. Vyvrhuje obsah žalúdka a natrávené malé rybky plávajú po hladine okolo neho. Poriadne sa rozpršalo a voda mi tečie za krk. Zubáč sa pokladá bokom na hladinu a chvíľu ostáva nehybne stáť. Využívam to a na prvýkrát sa mi ho podarí uchopiť pravačkou pod žiabre. Akonáhle ho zdíham z vody, vlasec sa povoľuje a nástraha vypadáva rybe z papule. Našťastie sa už na nič nezmôže. Dovtedy určite môjho najväčšieho zubáča pokladám do trávy a rýchlo ho merám. Má 78 cm. Balím veci a stále ešte roztrasený sa vydávam domov.

Takýto štart novej nástrahy by určite potešil každého. Musím však povedať, že RH mnohokrát aj sklame. Niekoľko mesiacov ho skúšate a nič. Pomaly naň aj zabudnete a potom ho náhodou opäť objavíte v krabičke s nástrahami a podarí sa vám naň dobre si zachytať. Práve v prekvapeniach je sila tejto nástrahy, či už je to veľkosťou úlovku alebo množstvom rýb.

Peter Zachar