Slovenskí prívlačiari druhí na svete

Články

Aj takto by sa dal stručne charakterizovať vynikajúci úspech, ktorý dosiahli na 6. Majstrovstvách sveta v Bulharsku slovenskí prívlačiari. Cesta k nemu však nebola vôbec jednoduchá. Po minuloročnom úspechu na MS v Ružomberku, keď Slovensko stálo po prvýkrát v histórii na stupni víťazov na 3. mieste, som musel brzdiť príliš veľké ciele, ktoré sa na nás kládli. Veď špička je naozaj veľmi široká a ktorékoľvek družstvo z prvej desiatky môže stáť na stupni víťazov. Stačí spomenúť skvelých Rusov, Poliakov, Čechov, Talianov, Lotyšov či Chorvátov. K nim patria samozrejme aj naši chlapci, ktorí postupne zlepšujú svoje postavenie v svetovej špičke. A treba dodať, že svet nás začína brať vážne.

Výber reprezentácie
Na Slovensku prebiehajú 2 súťaže v LRU – prívlač – 1. a 2. liga, v ktorých štartuje 24 družstiev a takmer 150 pretekárov. Najlepšie výsledky z pretekov sa zaratávajú pretekárom do trojročného rebríčka, ktorý tvorí základ výberu do reprezentácie. Svoj podiel však majú i celkové skúsenosti, výsledky na predchádzajúcich Majstrovstvách sveta, ale i aktuálna forma. Na základe toho sme spolu s trénerom reprezentácie Mariánom Fedešom vybrali štvoricu pretekárov plus jedného náhradníka. Treba však povedať, že výber to nebol vôbec ľahký a dovolím si tvrdiť, že by som vedel zostaviť aj tri kvalitné družstvá, ktoré by sa ani na Majstrovstvách sveta nestratili. Skvelí prívlačiari sú rovnako v 1. aj v 2. lige. Vzhľadom na vyššie uvedené kritéria výber Slovenska tvorili Juraj Mrázik, Ladislav Mlynarovič, Martin Forbak, Vlastimil Těšický a náhradník Michal Danek. Družstvo doplnil manažér Peter Zachar, tréner Marián Fedeš a ja ako kapitán slovenskej reprezentácie.

privlace

Kľukatá cesta do Bulharska
Tohtoročné Majstrovstvá sveta poriadalo Bulharsko, ktoré poznáme skôr ako krajinu piesočných pláží a morských letovísk. Vôbec sme si nevedeli predstaviť, aké podmienky nás čakajú. Dostať sa k nejakým informáciám bol nadľudský výkon. Pozvánka bola do mestečka Devin, ktoré ako sa nám podarilo zistiť z internetu, leží v pohorí Rodopi. Na akékoľvek naše otázky bulharská strana neodpovedala a dokonca do poslednej chvíle sme vôbec nevedeli, či našu prihlášku akceptovali. Podobne však na tom boli, ako sme sa neskôr dozvedeli, aj ostatné tímy. Podľa oficiálneho programu sme mali začať vo štvrtok 22.5.2008 poradou a v piatok oficiálnym tréningom. Aby sme sa aspoň trochu stihli zorientovať a spoznať rieku, rozhodli sme sa cestovať o deň skôr, teda už v stredu 21.5. Celé organizačné zabezpečenie mal na starosti môj kolega Peťo Zachar a hoci dopredu prezradím, že všetko klaplo takmer na 100%, priznal sa mi, že často mal iba malú dušičku, ako to dopadne. S Bulharmi nie je vôbec ľahká komunikácia, čo by mohla potvrdiť aj naša spolupracovníčka Majka Hodasová, ktorá už zabezpečovala viaceré MS. Bulhari sa nám nakoniec ozvali týždeň pred začiatkom MS. Po presune z jednotlivých miest Slovenska sa všetci pretekári stretávame o tretej hodine ráno u nášho priateľa Šaňa Takácsa v Turni pri Senci, kde si nechávame autá a pokračujeme do Viedne, odkiaľ odlietame do Sofie. Až doteraz prebieha všetko hladko. Prvé prekvapenie nás čakalo po prílete. Dohodnutý odvoz tu nebol. Peťo niekoľkokrát telefonuje a dozvedá sa, že nás odvoz čaká na druhom termináli, ako sme pristáli. Trochu pobehovania po letisku a o chvíľu je tu mikrobus. Postupne ho nakladáme až po strop tak, že by sa doň nezmestil už ani špendlík. Ako kapitán si sadám spolu s Jurom dopredu k šoférovi. Až neskôr sme zistili, že to nebolo zrovna najlepšie rozhodnutie. Diaľnica zo Sofie do Plovdivu je na úrovni našej cesty 3. triedy, ale to najhoršie nás čakalo až v horách. Podľa kilometrov odhadujeme cestu na 2 – 3 hodiny. Šofér nás presviedča, že to bude tak 4 – 5 hodín. Mikrobus sa pohybuje po diaľnici slabou 60-kou a ešte aj vozy s koňmi nás občas predbiehajú. Čo sme však zameškali na diaľnici, to sa snaží vodič dohnať v horách. Udržuje štandartnú 60 km rýchlosť. Pohorie Rodopi nás prekvapilo svojou mohutnosťou a výškou. Strmé skalnaté svahy a hlboký kaňon, cez ktorý preteká rieka Vača, na ktorej máme chytať. Je to pomerne prudká horská rieka s hlbokými tôňami, balvanmi ale miestami aj s pokojnejšími úsekmi. Voda je miestami čistá až priezračná , no o kúsok ďalej už je kalná. Domáci tu totiž budujú viaceré priehrady a stavebný ruch je tu v plnom prúde. Na kľukatej cestičke často míňame nákladné autá, ktorým sa na úzkej, rozbitej ceste nedá ani poriadne vyhnúť. Náš šofér nám chce ukázať, že je skvelý šofér, ale ja mám dojem, že mikrobus šoféruje prvýkrát. Pred každou dierou v ceste prudko strháva volant a kolesá len niekoľko centimetrov míňajú okraj cesty, pod ktorým sú prudké zrázy a rokliny. Stretnutia s protiidúcimi autami si priam užíva a vyhýba sa im až na poslednú chvíľu. Našťastie chlapci pospávajú, ale my s Jurom máme o zábavu postarané. A ani Jurovi, ktorí už má za sebou množstvo výprav, nie je všetko jedno. Miestami sa strháva a mám dojem, že šoférovi vytrhne volant z ruky a vyhodí ho von. Po strastiplnej ceste nakoniec šťastne prichádzame do kúpeľného mestečka Devin.

privlace

Prvé dojmy a tréning
Ubytovávame sa asi v najkrajšom hoteli (na štandartnej úrovni), ktorý sa tu nachádza. Pekné nové domy kontrastujú so starými drevenicami. Stretávame množstvo konských povozov a chudobných miestnych Rómov. Je popoludnie a tak sa dohadujeme, že sa rýchlo zložíme, niečo zjeme a stretneme sa pred hotelom. Pôjdeme pozrieť tunajšie ryby a rieku. Ja sa medzitým stretávam s domácim usporiadateľom, ktorý mi poskytuje prvé informácie. Trénovať môžeme tu v mestečku, ale preteky budú vraj až o 20 kilometrov nižšie, čo ma dosť prekvapuje. K vode vyrážame spoločne na taxíkoch, ktoré sú tu mimochodom veľmi lacné a za 2 eurá nás odvezie dolu k rieke i späť (cca 5 km). Rozdeľujeme sa do skupín a ideme preskúmať cca 2-kilometrový úsek rieky Vača. Dohodneme sa, že cca o 2 hodiny sa stretneme. Ja idem spolu s Michalom. Na rieke vidíme zopár pretekárov z iných krajín, ktorí si tu tiež prišli zatrénovať. Domáci práve niečo prinášajú vo vreciach k vode. Ako neskôr zisťujem, sú to dúhaci. Vraj aby sme mali na čom trénovať. Zdá sa mi to hlúposť, lebo rieka je to krásna a predpokladám, že tu bude množstvo pôvodných rýb. Bol to však omyl. Keď sa neskôr spoločne stretávame, zisťujem, že okrem mňa s Michalom nikto nič nechytil. Rieka je vraj prázdna ako po otrave.Vraj to majú na svedomí miestny rómovia. My sme ulovili zopár nasadených dúhakov. Čo bolo dosť dôležité i keď nepríjemné zistenie. Domáci nám totiž tvrdili, že v pretekoch sa bude loviť hlavne potočák a aj násada, ktorá sa má dávať pred pretekmi má byť zmiešaná. Polovica potočáky a polovica dúhaky. Keďže však máme loviť o 20 kilometrov nižšie, príliš veľké závery sa z dnešného dňa nedajú robiť. Dohodli sme sa teda, že na druhý deň vyrazíme pozrieť pretekársku trať v mestečku Michailovo. Druhý deň ráno sadáme opäť do taxíkov a necháme sa zaviesť k mostu v Michailove, kde má začínať pretekárska trať. Po príchode nás hneď víta domáci usporiadateľ a ochotne nám prezrádza, kde sa bude chytať. Upozorňuje nás však, že teraz tam chytať nesmieme, čo nám však bolo jasné, keďže je to uvedené aj v medzinárodných pravidlách. Voda je dosť silne prikalená výstavbou novej priehrady, ktorá je len o pár metrov vyššie. Presviedča nás však, že počas šampionátu sa tu pracovať nebude a voda bude čistá (čo sa však neskôr ukázalo ako zlá informácia). Postupne si prechádzame celú trať, hoci v kalnej vode nie je príliš vidieť. Ryby nie je vidieť žiadne. Predpokladáme teda, že sa bude loviť iba násada. Usporiadateľ nám tvrdí, že sa bude nasádzať pstruh potočný (ďalšia nesprávna informácia). Popoludní sa vraciame do hotela, kde sa bude konať prvá porada kapitánov. Po príchode sa vítame s českou reprezentáciou, ktorí z nás páčia prvé informácie. Je vidieť, že tiež nevedia, čo ich čaká. Na porade dostávame základné informácie a dozvedáme sa, že oficiálny tréning bude kratší a bude trvať dve hodiny. Po jeho skončení bude slávnostný nástup a otvorenie šampionátu.

privlace

Oficiálny tréning
Ráno nás má čakať autobus, ktorý nás má odviezť vyskúšať si pretekárske úseky rieky Vača. Aby sme si prešli celú trať, rozdelili sme sa po dvojiciach. Do každého zo sektorov A, B, C, D išiel vždy jeden pretekár a jeden asistent s tým, že asistenti zostanú v týchto sektoroch aj počas pretekov, aby vedeli podať informáciu pretekárovi, ktorý sa sem nedostal. Prejsť si totiž za 2 hodiny celú trať bolo nemožné. Ja s Jurom Mrázikom sme vyrazili do sektoru D. Presun na tréning bol opäť typický bulharský. Autobus meškal a 20 km cesta mu trvala takmer hodinu. Boli sme zvedaví, ako bude vyzerať rieka po vyčistení. Po príchode nás však opäť čakal silno zakalený tok. Začiatok tréningu sa preto opäť posúva. Náš úsek sa nachádzal takmer priamo na stavenisku. Koryto a brehy boli kamenisté, z jednej strany akoby vyliate zvyškami betónu zo staveniska. Na úseku boli dve hlbšie jamy, pereje, väčšie balvany, spodná časť bola pomerne pokojná. Práve v tejto časti sa v tréningu chytili jediné ryby v našom sektore to však boli iba 2 jalce a 1 dúhak. V ostatných sektoroch to bolo o niečo lepšie, lovil sa však iba dúhak a úlovky boli pomerne málo početné. Dalo sa teda predpokladať, že aj v pretekoch sa bude loviť práve pstruh dúhový. Ostatní chlapci si chytili pár rýb a keďže dúhakov máme pomerne dobre zmapovaných z našich domácich pretekov, vedeli sme, čo by malo na nich platiť.

privlace

Slávnostný trapas (či vlastne nástup)
Po krátkej porade sme sa všetci ponáhľali, aby sme stihli slávnostný nástup. Celá naša výprava sa prezentovala v oblekoch, ktoré nám veľmi pristali a bolo vidieť, že nám ich ostatné výpravy závidia. Priznám sa, že aj ja som bol hrdý na nás, že vyzeráme ako zástupcovia Slovenska a nie ako handrári, každý v inom oblečení, ako to bývalo v minulosti. Je vidieť, že aj v tejto oblasti sme sa dostali o krok vpred. Začiatok sa však opäť posúva. Stojíme na slnku asi 2 hodiny, nič sa nedeje a my čakáme na príchod bulharskej vládnej delegácie. Keď sme sa konečne dočkali, obloha sa zatiahla a z neba sa lejú prúdy vody. Je vidieť, že s takouto alternatívou domáci usporiadatelia nepočítali a tak všetky družstvá stoja v daždi pred krytou tribúnou, na ktorej vystupujú domáce folklórne súbory a kde je ukrytá vládna delegácia. Do nitky mokrý tŕpnem, kedy bude koniec. Viacerí pretekári to vzdali a odchádzajú do hotela. Slušnosť nám však káže vydržať až do konca, veď sme predsa rybári. Večer je slávnostný banket, na ktorom sa však dlho nezdržíme a ideme na izby dolaďovať nástrahy a taktiku. Zo začiatku budeme loviť na rotačky a voblery, neskôr prejdeme na gumy. Tak to máme nacvičené z našich pretekov.

privlace

Priebeh pretekov na Majstrovstvách sveta
Preteky sú rozdelené na 2 časti. Prvý pretek je v sobotu a druhý v nedeľu. Každý pretek je rozdelený na 5 kôl po 35 minút. Pretekárska trať je rozdelená na 4 sektory A, B, C, D, v ktorých preteká vždy jeden zástupca z každej krajiny. Každý pretekár v sektore má vylosované poradie, v akom vchádza do sektoru a podľa toho si môže zvoliť voľné miesto. V každom sektore je dvojnásobný počet miest, ako je pretekárov a po zahájení preteku sa pretekár môže presúvať na ľubovoľné voľné miesto. Tu je práve dôležitá úloha asistentov, aby pretekára informoval o voľných miestach, resp. o úsekoch, kde sa loví ryba, na aké nástrahy, príp. ktoré miesta vyhovujú danému pretekárovi a jeho štýlu chytania. Vylosované poradie vstupu do sektoru je dosť dôležité pre úspech v pretekoch. Práve tu nám však žreb príliš neprial. Po prvom kole už totiž väčšina pretekárov vie, ktoré miesta sú najúspešnejšie a práve tieto sa najrýchlejšie obsadzujú. Tu by som vyzdvihol prácu asistentov, ktorí na trati odbehajú množstvo kilometrov. Treba však povedať, že aj na to sme boli pripravení a na rozdiel od minulosti som si presadil, aby mal každý pretekár svojho asistenta vybaveného vysielačkou (za ktoré ďakujeme Mirkovi Palúchovi a firme MB Elektronika). V minulosti sme totiž v zahraničí pretelefonovali tisíce, aby sme si rýchlo mohli vymieňať skúsenosti zo sektorov. Aj tu však máme ešte rezervy, ale i finančné nedostatky. Výhodou je, keď má jeden pretekár dvoch asistentov (ako to mal napr. český tím), ktorí sú medzi sebou v spojení. Jeden je totiž pri pretekárovi a druhý chodí po trati. Keď nájde vhodné voľné miesto, zavolá asistentovi a ten s pretekárom prejde na voľnú pozíciu. Často sa nám totiž stávalo, že hoci som našiel voľné vhodné miesto, kým som prebehol za pretekárom a následne s ním na toto miesto, už bolo obsadené.

privlace

Prvý pretek (sobota) na MS
Ráno sa pretekári rozlosovali do sektorov. Do A sektoru išiel Vlasto Těšický s asistentom Peťom Zacharom, do B-čka Maťo Forbák s Majom Fedešom, do C-čka Laco Mlynarovič s Mišom Danekom a D-čko vyšlo tak ako v tréningu Jurovi Mrázikovi a mne. Tesne pred odchodom na sektory dostávame informáciu, že ruský kapitán si zapísal opačne B a C sektor a tak sa všetko vymieňa. Viacerí pretekári už odišli na trať a tak zvolávam kapitánov štátov, ktoré eštš nodišli a zisťujem, či som si to ja nezapísal opačne. Všetci však tvrdia, že aj oni to majú tak ako ja. Tak si volám domáceho usporiadateľa a protestujem proti zmene. Chvíľu sa dohadujeme a nakoniec mi dáva za pravdu. A rezignuje. Predpokladám, že ruskému pretekárovi nesedel sektor a tak sa to pokúšali zmeniť. O chvíľu mi volá aj kapitán českého tímu David Maixner, ktorý už bol na trati, že aj tam sa ich snažili presúvať, ale nepodarilo sa im to. A tak sektory ostávajú tak, ako boli ráno rozlosované.

Horšie to už bolo so vstupom na jednotlivé miesta. Juro vstupoval 7., 10., 12., 1. a 2. Rozhodujúce však bývajú práve prvé tri kolá. Po zahájení preteku väčšina pretekárov obsadzovala spodný úsek nášho sektoru, kde sa v tréningu ulovili spomínané 3 ryby. Čo však do sektoru nasadili domáci a kde, bolo stále nejasné. Juro obsadil podľa nás pomerne dobré miesto takmer na spodu sektora. Ja som sa hneď po zahájení vybral na obhliadku, kde sa čo loví. Na hornú časť sa vybral pomerne málo skúsený Maďar, ale i tak som videl, ako mu v hlbokej jame berú preťaženú rotačku č. 2 dúhaci. Dvoch sa mu podarilo uloviť a asi 10 rýb mu spadlo počas zdolávania. Jurovi sa podarilo uloviť iba jedného dúhaka. V druhom kole sa väčšina pretekárov začala posúvať smerom nahor. Na spodnej časti sa ulovilo totiž iba pár rýb. V druhom kole Juro opäť pridal jednu rybu. V treťom dokonca nechytil nič. Ostatní však na tom neboli oveľa lepšie. Stále sa nevedeli zorientovať. Konečne vo štvrtom kole máme možnosť výberu ako prví. Vyberáme si jamu, na ktorej Maďarovi spadlo niekoľko rýb. Hoci ryby sú už opatrné a poplašené a prestávajú reagovaťna agresívne nástrahy (rotačky, voblery), k slovu sa dostávajú gumy. Juro z jamy dostáva 5 rýb, čo ho katapultuje na 1.miesto. V poslednom kole ideme na trať ako druhí. Naše miesto si vyberá hneď prvý pretekár, ktorý dostal informáciu o tom, ako sa nám tu darilo. My sa posúvame o kúsok vyššie, čo nám však vyhovuje, lebo Juro jamu prechytal dostatočne. Na novom mieste Juro pridáva ďalšie 4 ryby a víťazstvo v sektore je jeho! S Jurom sa poznáme už dlhé roky a dobre si rozumieme, poznám jeho štýl lovu a miesta, ktoré mu sedia. Naša spolupráca slávila úspech. Ostatní chlapci si tiež počínali výborne. Vlasto v A-čku bol 5. – 7., Maťo v B-čku 2. – 3. a Laco v C-čku 2.. Ešte lepšie ako my si však počínali českí pretekári, ktorí so súčtom umiestnení 6 boli po prvom dni na prvom mieste, my sme boli druhí so súčtom 11,5, 3. Bulharsko 14,5, 4. Rusko 15,5, 5. Taliansko 25,5, ... Úvod nám vyšiel. Bolo však dôležité nepodľahnúť prílišnej eufórii a pripraviť sa na druhý deň. Dalo sa očakávať, že do popredia sa budú drať Rusi, ale i domáci Bulhari, či Taliani.

privlace

Druhý pretek (nedeľa) na MS
Treba dodať ešte zopár informácií. Prvý deň bola voda kalná, na stavbe sa pracovalo veselo ďalej. Druhý deň to bolo o niečo lepšie, ale k priezračnej farbe to malo ďaleko. Takže bulharské informácie si bolo treba vždy vysvetľovať úplne naopak. Pred druhým dňom sa mala opäť dosádzať ryba, ale do ktorých miest to bude a koľko, to vedeli iba domáci. Ráno som chalanom vylosoval sektory: Jurovi A, Lacovi B, Maťovi C a ku mne do D-čka prišiel Vlasto. Asistenti samozrejme ostávali na svojich sektoroch, ktoré už poznali. čo však s nimi spravila nová násada, sa dalo iba ťažko tušiť. Poradie, v akom sme mali ísť na trať, bolo tuším ešte horšie ako prvý deň. Jediný, komu to ako-tak vyšlo, bol Laco. Najhoršie na tom bol Juro a Vlasto. Vlasto išiel v prvom kole na trať ako šiesty. V hornej časti, kde som zrátal všetky chytateľné miesta, bolo ich práve 6. Prvý vyrážal na trať Čech Jožko Foltýn. Vybral si miesto, ktoré aj podľa mňa bolo najlepšie. Aj ďalší 4 pretekári smerovali hore. Podobne aj my s Vlastom sme vyrazili do hornej časti pozrieť, čo tam zostalo voľné. Na moje prekvapenie zostalo voľné miesto hneď pod českým pretekárom, ktoré patrilo k tým lepším. Po zahájení som počúval české informácie o spodnej časti na trati, kde sa hneď po úvode podarilo Talianom chytiť dve ryby a dve mu spadli. Mohlo to znamenať, že Bulhari nasadili ryby tentokrát do spodnej časti. Vlastíkovi sa medzitým podarilo chytiť jedného dúhaka a Jožko Foltýn bol bez ryby. Asi po piatich minútach to vzdal a bežal na dolné úseky. Hneď som Vlastíka presunul na jeho miesto, ktoré som považoval za najlepšie v sektore. Môj odhad bol správny a českú chybu sme dokonale využili. Vlastík tu chytil ďalších 8 rýb a s celkovým počtom 9 rýb po prvom kole jasne viedol. Horšie to však bolo s ďalším nástupom na trať, kde išiel až ako 9., potom 11.. Naopak Jožko Foltýn mal po prvom kole s nástupom 1, ďalej 4 a 6 a vrátil sa opäť do hornej časti, z ktorej v prvom kole odišiel. Vlastík chytil v dvoch kolách po jednej rybe, na hornú časť nemal šancu sa dostať. Začali sa na neho doťahovať ďalší pretekári. Zlepšenie som očakával až v 4.kole, keď sme išli na trať ako 2. Podarilo sa nám síce dostať na pomerne dobré miesto, ale ryby už boli z prvých kôl vyplašené a opatrné. Naviac viacero pretekárov začalo chytať na gumy a ryby už na túto nástrahu príliš nereagovali. Vlastík chytil opäť jednu rybu a o vedúcu pozíciu prišiel. Začalo sa dariť pretekárom na úsekoch s „ťažkou“ vodou, na ktorej vychytávali s veľkými rotačkami či voblermi posledné zabudnuté ryby. A keďže v poslednom kole už Vlastík nič nechytil, s celkovým počtom 12 rýb obsadil v sektore D spolu s Talianom a Ukrajincom 4. – 6. miesto. Po heroickom výkone zvíťazil o 1 rybu Jožko Foltýn pred Poliakom a Bulharom. Treba však povedať, že Jožko je naozaj majstrom v chytaní dúhakov a túto techniku má skvele zvládnutú. Ostatným chlapcom sa darilo o niečo lepšie, Laco v B-čku bol druhý za Čechom Tomášom Tichým, Maťo v C-čku takisto druhý, ale za Michalom Tichým. Nedarilo sa iba Jurovi v A-čku, ktorý po nevýhodnom žrebe skončil na 6. – 7. mieste. Sektor vyhral opäť Čech Tomáš Čepelák spolu s Chorvátom Borasom. Myslím, že keby mal Juro trochu lepší žreb, bol by stál na stupni víťazov aj v súťaži jednotlivcov. Napriek tomu však umiestnenie našich chlapcov dávalo tušiť, že si druhé miesto udržíme. Cez vysielačky som si od ostatných sťahoval výsledky zo sektorov a rátal. Malo by to vyjsť, druhé miesto by sme si mali udržať. Oficiálne výsledky ma čakali po príchode do hotela a naša radosť nemala konca. Po minuloročnom bronze sme sa posunuli o jedno miesto na strieborný stupienok. Zlato si absolútnym triumfom vybojovali Česi, ktorí obsadili aj prvé štyri miesta v súťaži jednotlivcov. Ich výkon bol naozaj excelentný, ale treba priznať, že mali šťastie aj na dobrý los. Z našich skončil na krásnom 5.mieste Laco Mlynarovič, 6. bol Maťo Forbak, 10. Juro Mrázik a 17. – 18. Vlasto Těšický.

privlace

Slávnostné ukončenie a záverečný banket

Popoludní bol opäť slávnostný nástup a vyhlásenie výsledkov. Prebehlo to však opäť typicky bulharsky, aj keď sa začiatok tento krát neposúval. Na nástup už prišlo iba pár zástupcov mesta a výsledky vyhlasoval domáci zástupca rybárskeho zväzu tak, ako prišiel z pretekov – v šušťákovej súprave. Pre víťazov dokonca nemali pripravené ani žiadne poháre, či ceny. Ale aj tak to nič neubralo na našej radosti. Večer nasledoval záverečný banket, ktorý sa začal tak akosi komorne. Porazené družstvá hľadali chyby, obzvlášť ťažko to niesli Rusi. Česi nám oznámili, že odchádzajú po večeri domov, lebo ich čaká dlhá cesta autami. To bolo i na mňa príliš. Prehovoril som kapitána českej reprezentácie Davida Maixnera, že po takomto výsledku sa neodchádza domov a chlapci si zaslúžia po skvelom výkone trocha uvoľnenia. Navrhol som, aby si s nami spojili stôl a keď som k tomu pridal fľašku slivovice, spoločná zábava mohla začať. Bolo vidieť, že ostatné družstvá nám tak trochu závidia a tak sa po chvíli prišli spýtať Chorváti a Poliaci, či si tiež k nám môžu pridať stoly. Nakoniec sme vytvorili jeden veľký spoločný stôl so všetkými družstvami. Slová chvály a uznania sa sypali zo všetkých strán. Takúto oslavu asi po „suchom“ úvode nečakal nikto. Vymieňali sa tričká, šiltovky, ale i úspešné nástrahy. Oslava nemala konca a niektorí ju na druhý deň len ťažko rozdýchavali.

Pár postrehov a poďakovanie na záver
Organizácia šampionátu bola zatiaľ najslabšia za všetky ročníky. Preto nám dobre padli pochvalné slová od všetkých zúčastnených, že predchádzajúce MS, ktoré boli u nás na Slovensku, boli najlepšie v doterajšej histórii majstrovstiev. O to viac nás teší zatiaľ najlepšie umiestnenie slovenskej reprezentácie. Uvidíme, čo nám prinesie budúcoročný šampionár, ktorý sa má uskutočniť v Andorre. Verím, že sa opäť pobijeme o stupne víťazov i keď je to stále ťažšie a špička sa čoraz viac vyrovnáva. Príjemným prekvapením bola i historicky prvá účasť zástupkyne nežného pohlavia – rybárky v drese Maďarska.

Na záver by som chcel poďakovať v prvom rade všetkým pretekárom za skvelý výkon, množstvo času, financií, ale hlavne za srdce, ktoré do preteku dali. Taktiež ich asistentom, ktorí odvádzali často tvrdú a nevďačnú robotu na trati. Bez vás by to určite nešlo. Taktiež Peťovi za perfektné organizačné zabezpečenie. Mal som naozaj radosť pracovať s takým skvelým kolektívom.

Moje poďakovanie tiež patrí Rade SRZ, všetkým zástupcom športovej činnosti, bez ktorých podpory by sme sa nemohli zúčastniť týchto majstrovstiev. Reprezentácia by nebola možná ani bez sponzorov, ktorí nám pomohli či už s nástrahami alebo s oblečením. Hlavným sponzorom bolo Rybárske centrum Riverland s.r.o., Mikado, John Crane, Modev Trenčín, L Lumar fishing s.r.o., MB Elektronika a Jurovi Mrázikovi, ktorý všetkým reprezentantom vyrobil špičkové jednodielne prúty. Srdečná vďaka.

privlace

Konečné poradie družstiev:

1. Česká republika 10,5
2. Slovensko27
3. Bulharsko37
4. Rusko40,5
5. Taliansko47,5
6. Chorvátsko49,5
7. Ukrajina60
8. Poľsko60,5
9. Lotyšsko61
10. Portugalsko64
11. Andorra81
12. Maďarsko85,5

Konečné poradie jednotlivcov:

1. Tichý Michal (CZE)2 (68 rýb)
2. Foltýn Josef (CZE)2 (29 rýb)
3. Tichý Tomáš (CZE)3
4. Čepelák Tomáš (CZE)3,5
5. Mlynarovič Ladislav (SVK)4
6. Forbak Martin (SVK)4,5
10. Mrázik Juraj (SVK)7,5
17.-18. Těšický Vlastimil (SVK)11

Jaroslav Sámela

Copyright (c) Klub prívlače 2005 - 2010
Použitie príspevkov a fotografií je možné len so súhlasom autora!

webdesign: ...::: dveBe :::... (2005)