Niekto kedysi napísal, že lov pstruhov na prívlač je ako choroba, ktorá sa nedá vyliečiť. Mal pravdu a tí, čo prepadli tomuto lovu tak ako ja, s tým určite súhlasia. Veď len máločo sa dokáže vyrovnať potulkám po zarastených brehoch potokov a malých riečok. Aj keď sa veľakrát musíme predierať cez kroviny, malinčie či nepríjemnú žihľavu, brániť sa náletom dotieravých komárov a nepríjemných mušiek, stále nás to ťahá vrátiť sa späť. 

Technika lovu prívlačou úzko súvisí s taktikou a je závislá na spôsobe, akým ju vykonávame s istým druhom nástrahy. Iná je pri použití rôznych typov voblerov, iná pri rotačkách, plantavkách, gumených nástrahách, marmyškách či pri použití sbira. Technika lovu závisí samozrejme, aj od charakteru vody. Je rozdiel, ak lovíme na vodnej nádrži alebo rieke, v stojatej či prúdivej vode, na povrchu, v stĺpci či na dne.

Je koniec marca - vonku rozmŕza sneh, končí sa zima. Ale pre prívlačiara je to obdobie, keď vláčiť a skúšať nástrahy si môže iba tak vo vani, prípadne na súkromnom jazere. Pre mňa je to však hlavne čas príprav na nadchádzajúcu sezónu. Bilancujem, na ktorú nástrahu a v akej farbe sa mi najviac darilo na pstruhových potokoch, ktorá bola najlepšia na jalce, bolene, ostrieže alebo zubaté šťuky.

Ďalší deň si chceme oddýchnuť. Pospíme si trocha dlhšie a pôjdeme pešo nad kemp. Rád by som sa pozrel na miesta, okolo ktorých sme prechádzali, keď sme zapadli s UAZ-om. Druhá partia pôjde hore ku skale, kde sme boli úspešní a tretia partia pôjde loďou na druhú stranu rieky.