Najočakávanejšie chvíle môjho pobytu na ostrovoch Nového Zélandu sú tu – lovím vo vnútrozemí na nádherných sladkovodných riekach v subtropickom lese. Cieľová ryba je veľký pstruh potočný, alebo pstruh dúhový. Mnoho riek je tu pre nás, prívlačiarov, celoročne uzatvorených – preferuje sa muškársky spôsob lovu pstruhov.

Krajina pána prsteňov

V okolí preurbanizovaného Aucklandu som neobjavil žiadne zaujímavé rieky, a preto sa púšťam do cestovania po vnútrozemí Severného a Južného ostrova. Jazerám s nasadenými dúhakmi sa z princípu vyhýbam. Rieky Severného ostrova, najmä v jeho strednej časti sú pstruhmi bohato zarybnené, no zároveň sú často regulované vodnými elektrárňami. Hladina tak kolíše niekedy aj v rozpätí 2 metrov. Potoky aj rieky sú dravé, prirodzene priezračné a miestami prekvapivo hlboké.

Počas niekoľkých rybačiek sa mi darí zdolávať malé potočáky a dúhaky okolo 40 cm. Chutia im špeciálne rotačky MFexclure od Maťa Forbáka. Ten mi na moje požiadanie pripravil preťažené rotačky, ktoré sa ako jediné dokázali dostať ku dnu v hlbokej a rýchlo prúdiacej vode a zároveň bezchybne pracovať. Miestne pstruhy čakajú na potravu skryté pri dne za kameňmi a rotačka podržaná v prúde pred ich stanoviskom ich provokuje k útoku.

Úspešné rotačky MF

Samostatnou kapitolou v love pstruhov je svetoznámy región Taupo. Obrovské jazero vulkanického pôvodu, zásobované riekami z okolitých hôr je považované za jedno z najlepších lovísk veľkých pstruhov na svete. Lov na samotnom jazere je najúčinnejší z lode, prípadne z brehu pri zlomoch a hranách. Mnou vytipované rieky v okolí sú len s režimom ,,iba muškárenie" a tak som len obdivoval umenie miestnych lovcov. Švihanie s viac ako 8 metrovými náväzcami za muškárskou šnúrou bolo hodné obdivu. Rieky o veľkosti nášho Hrona sú v tomto čase prikalené od topiaceho sa snehu v horách. Vedľajšie, menšie prítoky sú ale väčšinou krištáľovo čisté a občas v nich vidieť aj ryby vytiahnuté z prikalenej vody. Niektoré z nich určite presahovali hranicu 70, možno aj 80 cm. Odpoveď na otázku, či sa dajú oklamať sa však už nedozviem, nakoľko v týchto úsekoch bol taktiež zákaz lovu na prívlač.

Úspešné rotačky MF

Presúvam sa trajektom na Južný ostrov, od ktorého očakávam väčšie rybárske úspechy. Rieky sú tu menej umelo zarybňované, no ryba má aspoň kľud dorásť do nami vysnívaných rozmerov. Nie je ničím nezvyčajným nechať sa dopraviť na vzdialené lovné miesto helikoptérou alebo šľapať niekoľko kilometrov pešo divočinou pred vôbec prvým nahodením. V riekach sa tu dá uloviť pstruh dúhový, potočný a sem tam aj losos kráľovský, nazývaný aj king, chinok alebo čavyča. Výnimočne sa pri deltách riek do mora dá uloviť aj ,,sea run trout" – Pstruh potočný, ktorý žije svoj život v mori a do sladkej vody sa vracia kvôli rozmnožovaniu. Takýto pstruh je skoro celý striebristý s čiernymi bodkami na tele.

Ulovený novozélandský úhor

Jazerá a ich prítoky sú domovmi aj novozélandských úhorov. Nemýľme si ich s našimi úhormi. Tieto monštrá sa radi zdržujú v húfe 20 - 50 kusov a majú priemerne dĺžku viac ako 150 cm. Okrem toho sa neboja ani rybára brodiaceho vo vode. Kamarát Martin bol počas jednej rybačky, kedy sme zabrodení lovili pstruhy, bolestivo pokúsaný ,,veľkým plávajúcim konárom" z ktorého sa vykľul úhor. Martin sa mu však oplatil, nastražil na trojháčik vnútornosti z uloveného dúhaka a po pár minútach poskakovania nástrahou po dne úhor zabral. Dostatočne veľký podberák sme nemali, a tak ďalší z partie – nerybár Lukáš sa vrhol na úhora s nožíkom. Večeru sme si teda spestrili aj týmto mastným kúskom.

V okolí mesta Nelson objavujem množstvo zaujímavých turistických trás, riek a jazier s krásnymi rybami. Rozhodujem sa tu ostať pár dní. Darí sa mi tu aj úlovok môjho prvého a jediného ,,sea run" pstruha. Obľubujem však lovenie v divočine a tak po niekoľko dní prechádzam popod vysoké hory do okolitých údolí. Väčšinu času lovím v krištáľovo čistej, no ľadovo studenej vode. Po pár sto metroch treku popri rieke vidím pod sebou v rieke tieň – potočák, odhadom okolo 60 cm. Opatrne sa k nemu plížim cez kríky a vysokú trávu, pričom naväzujem na silon o hrúbke 0,16 mm vobler vo farbe potočáka od kamaráta Janka Krajča – Tristana.

Potočák 60+

Ryba na priťahovaný vobler pred mojimi očami útočí, avšak ani nie pár desiatok sekúnd od začiatku súboja o ňu prichádzam aj s voblerom. Silon sa predral o kamene. Mením ho preto za priemer 0,20 mm a asi o kilometer nižšie sa opakuje rovnaký scenár. Predratý silon! V čistej vode vidím dno, ktoré vôbec nevyzerá, že by v koryte boli nejaké nebezpečné prekážky. Dnešný deň som skončil s prekliatím – 4 odtrhnuté ryby aj s voblermi – 2 potočáky a 2 dúhaky, podľa siluet všetky okolo 60 cm. Večer pri besede s miestnymi rybármi mi vysvetľujú príčinu. Napriek tomu, že z môjho pohľadu od brehu sa dno javí ako súvislá štrková lavica, v skutočnosti sú v ňom mnohé prečnievajúce žulové kamene o ktoré sa napnutý silon ľahko prederie. Domáci preto vláčia so silonmi začínajúcimi na 0,30 mm hrúbky! Predchádzajúci deň sa mi navyše odopol pri brehu statný dúhak v mliečne tyrkysovej ľadovcovej rieke Wairau. Tyrkysovo modrá farba rieky je spôsobená drobnučkým ľadovcovým prachom. Nástraha ktorá zaúčinkovala bol opäť vobler Tristan.

Rozhodujem sa opäť vyraziť na cestu a pokračovať viac na juh. Začína mi pršať a všetky rieky západného pobrežia, cez ktoré prechádzam dostávajú výrazný nádych kávovej farby. Mám rád lov na slovenských potokoch a riekach po daždi, ale tu je lov pod vysokými horami po daždi priam nemožný. Po niekoľko sto kilometroch jazdy prechádzam pohorie ,,Južných Álp" a dostávam sa na samotný juh mojej cesty. Teplota vzduchu je tu citeľne nižšia – vďaka všadeprítomnému snehu a ľadovcom. Odstavujem auto na parkovisku pri ceste a idem sa prejsť k rieke. Vedie tu turistický chodníček a ja sa potrebujem po celom dni za volantom prejsť. Prechádzam rieku po vysutom lanovom moste. Pri pohľade dole mi prestáva biť srdce – konečne priezračne čistá rieka a len pár metrov podo mnou je krásny potočák. Miesto krvi mi v žilách pumpuje adrenalín. Bez rozmyslu, po pár fotkách rieky s pstruhom utekám k autu. Cestu, ktorá podľa turistického značenia má trvať od mosta k autu pol hodinu, prekonávam aj s návratom k vode za ani nie 20 minút. Utekám celú cestu, aby som mohol využiť ešte posledné lúče svetla. Tentokrát nenechávam nič na náhodu a beriem so sebou svoju jemnejšiu morskú zostavu – prút do 28 g, naviják so silonom o priemere 0,29 mm a ako nástrahu naväzujem počas behu obľúbený 5,5 cm vobler Tristan farba potočák s bielym bruchom.

Ľadovcová rieka Wairau

Slnko už skoro zapadlo. Opatrne prichádzam k začiatku mosta a očami hľadám pstruha – stále je tam! Fixujem si miesto v pamäti, kým skoro poslepiačky zliezam kamenným zrázom dole na kamennú pláž. Krčím sa a z diaľky nahadzujem bokom od pstruha do prúdu. Prúd už pracujúci vobler splavuje asi meter okolo ryby. Pstruh si ho musel všimnúť! Vôbec naň však nereaguje. Po moste prechádza skupinka turistov a ryba sa pomaly sťahuje do hlbšej vody k opačnému brehu k podmytým skalám. Teraz alebo nikdy! Dvíham sa na nohy, prebieham asi 15 metrov k nemu a priečne nahadzujem vobler k opačnému brehu. Vejárovitým splavovaním ho dostávam až k miestam, kde som naposledy videl pstruha. Záber však neprichádza. Nevadí, zajtra ráno si ho tu počkám na brieždení.

Bum, kopanec do prútu ma preberá z myšlienok a kvíliaca cievka opätovne rozprúďuje adrenalín až do končekov prstov. Spätne si uvedomujem, ako som v záblesku sekundy zaregistroval tieň vyštartovať spod opačného brehu, chňápajúc vobler a unikajúc s ním späť do skál. Krásna ryba na prúte! Prisekávam a začína sa krásny súboj plný výskokov a únikov pstruha. Po niekoľkých minútach, avšak už za úplnej tmy vysilenú rybu pristavujem v plytčine pod nohami. Statný potočák úspešne atakujúci vysnívanú hranicu 60 cm! Obdivujem jeho výrazný háčik na hlave a svalnaté telo, neporovnateľné s našimi pstruhmi. Po pár rýchlych fotografiách nechávam rybu načerpať sily a kyslík a púšťam ju späť do jej domova. Pstruh na rozlúčku ostáva stáť v prúde len pár desiatok centimetrov podomnou. Dáva mi tak príležitosť pokochať sa ním v jeho prirodzenom prostredí – ako zdolaného, no rovnocenného súpera, ktorý si vybojoval svoju slobodu.

Pstruh potočný

Pokračujem ďalej v love na rieke Makarora. Ďalší deň objavujem priam monštrózneho pstruha asi kilometer pod mojim včerajším úspešným miestom. Stojí pri kamennej pláži na hrane prúdu a čaká na korisť. Priezračná voda a neopatrný pohyb ma však prezradili a pstruh sa presunul do hlbočiny. Bezúspešne mu ponúkam celú škálu nástrah. Skúsená ryba, určite už pár krát ulovená, sa nenechá len tak vyprovokovať k záberu. Dnešný deň ostávam už bez akéhokoľvek kontaktu s rybou. Posledný deň sezóny začínam na rovnakej rieke, avšak o pár kilometrov nižšie po prúde, pod vodnou elektrárňou. Rieka mi na prvý hod rotačkou, podržanou v prúde posiela žlto vyfarbeného potočáka. Podpriemerná hmotnosť však vôbec neodpovedá jeho vychudnutému 50 cm telu. Ale aj tento pstrúžik vedel zabojovať so svojou mohutnou chvostovou plutvou. Povzbudený prvým úspechom pokračujem v love asi 10 minút kým nedostanem ďalší úder do prútu. Ryba si to však namierila do pritopeného pobrežného porastu, kde napätie povoľuje. Ďalej ani nenahadzujem, po rieke sa začínajú premávať TurboJet člny a dvíha sa studený vietor. Teplota vzduchu klesá a začína husto snežiť. Pripomína mi to obdobie lovu hlavátok na Slovensku. Rybárska sezóna sa tak na prirodzených riečnych tokoch končí. Predo mnou je ale ešte obávaná oblasť kanálov Twitzel a môj pokus o ulovenie lososa z Nového Zélandu.

Vďaka priezračnej vode novozélandskí rybári často praktizujú tzv. ,,sight fishing" lov rýb ktoré si vopred vyhliadnu. Sprievodca ide vpredu a opatrne plíživou chôdzou, prikrčený za terénne prekážky hľadá skúseným okom tieň alebo siluetu ryby. Akonáhle ju objaví, dá signál lovcovi, ktorý sa pripraví a napriek tomu že sám rybu nevidí nahadzuje na presne určené miesto podľa pokynov sprievodcu. Tento spôsob lovu má obzvlášť veľké čaro pri love na muškársky prút so suchou muškou, ktorá je splavovaná po prúde priamo pred vyhliadnutú rybu. Zábery viac ako 70 centimetrových rýb z hladiny na mušku prirodzene splavovanú prúdom sú nezabudnuteľné.

Lukáš Svetlík