Ubehlo už pár týždňov od začiatku pstruhovej sezóny a pri vode nastal konečne kľud. Ošiaľ zo pstruhového zahájenia sezóny opadol a pri vode niet takmer žiadneho rybára. Toto je jedno z mojich najobľúbenejších období pre lov pstruhov. Jar už naplno ukazuje svoju silu a rybu sú pri chuti. Trochu sa spamätali z prvotného náporu a vo vode ostalo to „zdravé jadro"  :). Nastáva čas na ten pravý lov pstruhov okorenený zakrádaním sa popri vode, skúšaním rôznych nástrah a ich vedenia. Všetko podlieha tomu, aby sme sa dočkali vytúženého záberu od starousadlíkov, ktorí už dokážu pekne preveriť našu trpezlivosť.

Pri love pstruhov veľmi rád používam tvrdé nástrahy a to predovšetkým voblery. Lov s nimi je zábavný pre ich úžasnú rozmanitosť nielen čo sa tvaru a veľkosti týka, ale aj možnosťami, ktoré nám poskytujú pri ich vedení a prezentácii. Dá s nimi rôzne vyhrať a prispôsobiť sa tak takmer každej situácii a podmienkam, ktorá nás pri vode môže stretnúť.

Vybral som sa na potok, či skôr už menšiu riečku, ktorá v tomto období rozhodne nezvykne trpieť nedostatkom vody a lov tu je pomerne náročný vďaka silnému prietoku v prvej časti pstruhovej sezóny. Idem dnes len tak naľahko, bez broďákov, zato však odhodlaný dôkladne preloviť každé zaujímavé miesto na vybranom úseku. Vďaka väčšej vode upriamujem svoju pozornosť na vyhľadávanie kľudnejších tichších miest popri brehu, za väčšími prekážkami ukrytými priamo v toku, či na hlbšie pokojnejšie jamy. Každé zaujímavé miesto sa snažím prechytať z čo najväčšej možnej vzdialenosti, aby som si ryby zbytočne neplašil, no zároveň aby som mal dostatočný kontakt s voblerom a mohol ho presne vodiť.

Pri hode kolmo k druhému brehu sa mi ale do vlasca zapiera silný prúd vody a pri takomto vedení voblera naprieč prúdom dochádza k jeho prílišnému strhávaniu. Stáva sa tak pre ryby prirýchlym. Trochu pomáha držanie prútu so špičkou čo najviac dohora, stále je to však rýchle. Snažím sa skôr využívať rôzne zátišia, miesta pod koreňmi, vymleté jamy či prúdne tiene, kde sa pokúšam vobler čo najdlhšie pridržať, aby mal pstruh dostatok času a príležitosti naň zaútočiť. Postupujem dolu prúdom a prvé ryby nenechajú na seba dlho čakať.

Začínam chytať tak ako vždy, s voblermi skôr v prírodných farbách, kde niet čo pokaziť a ryby zvyknú na ne väčšinou vždy dobre a rýchlo reagovať. Mám už odskúšané zo 2 – 3 farby, ktoré je dobré mať vždy so sebou pri love pstruhov a tie ostatné beriem skôr ako doplnkové. Nie je potrebné ťahať so sebou toho zbytočne veľa. Lovím na vlasec, ktorý väčšinou používam na takomto type vôd. Poskytuje mi dostatočnú možnosť eliminovať a stlmiť prudký záber a prvý nápor aj v tesnej blízkosti odo mňa a ryba nespadne hneď po zábere.

Snažím sa čo najviac obmedziť klasické monotónne priťahovanie voblera a oživujem jeho vedenie rôznymi priťuknutiami špičkou prúta, či zmenou smeru. Prerušujem navíjanie, pridržiavam nástrahu a čo najdlhšom sa ju snažím udržať v nádejných miestach. Jemne popúšťam vobler o pár centimetrov dolu prúdom a opätovne ho rozbieham. Ideálne je, keď pri takomto rozbehu proti prúdu sa vobler zľahka zakolíše a ukáže bruško. Toto rozhodenie pohybu z jeho ináč dokonalej práce dokáže často naštartovať k útoku aj opatrnú nerozhodnú rybu.

Nechytám žiadne obludy, je však potešiteľné, že chytám potočákov rôznych vekových kategórií. Svedčí to o dobrých podmienkach vyhovujúcich rybám v tomto revíri a existujúcom prirodzenom nerese. Takmer na každom rozumnom mieste mám aspoň kontakt so pstruhom.

Pod malou perejkou v jame mám ďalší záber. Táto ryba však bojuje inak, o čosi agresívnejšie, ako potočáci doteraz. Po chvíli zbadám, že je to zabudnutý dúhak, ktorý tu dokázal prežiť nápor prvých dní novej sezóny na pstruhových vodách.

Ryby dnes celkom spolupracujú a pri vode som zatiaľ nestretol ani živú dušu. Je poznať, že sa práve v týchto dňoch odštartovala aj sezóna na kaprových vodách a pri potokoch je kľud. Je to ideálny čas na experimentovanie a skúšanie nových nástrah. Menenie farieb voblerov nemá na výsledok lovu nejaký významnejší vplyv a rybám je to v podstate jedno, na akú farbu chytám. Ďaleko dôležitejší je pohyb nástrahy a jej vedenie.

Skúšam aj rôzne druhy háčikov na vobleroch. Mením trojháky rôzneho tvaru, veľkosti a zakrivenia, z rôzne hrubého drôtu, s ináč vyhnutými špičkami, doma letované a aj tie sériovej produkcie. Tieto poznatky mi potom môžu pomôcť aj na iných vodách pri vláčení, nielen na pstruhoch. Takisto skúšam alternatívu trojhák a jednohák. S jednohákmi je citeľne viac záberov naprázdno a aj počas zdolávania, najmä od protiľahlého brehu krížom cez silný prúd, dosť rýb padá. Je však dobré sa s tým zžiť už teraz, pretože si myslím, že do budúcnosti dôjde aj na našich pstruhových vodách k takémuto obmedzeniu a bude povolený pri prívlači len lov s jednohákmi.

Pri výmene trojhákov za jednoháčiky dochádza niekedy k situácii, že hák nie je správne otočený voči nástrahe. Môžeme si pomôcť buď tak, že máme viac typov jednoháčikov s rôzne orientovaným očkom, prípadne to vyriešime použitím dvoch krúžkov tak, ako je to vidieť na obrázku. Tým dosiahneme správne natočenie jednoháku.

Dosť rýb sa mi opäť darí uloviť aj na vobler bielej farby. Ľudia nemajú príliš dôveru k tejto farbe pri love pstruhov, no mne už niekoľkokrát dopomohla k pekným úlovkom. Vidím to aj počas rybárskych výstav, že táto farba sa míňa len sporadicky a nepatrí u nás k tým príliš často používaným.

No je to častokrát na škodu samotných rybárov, pretože táto farba nie je v našich vodách príliš opozeraná. Pritom guma či gumenný červ v bielej farbe patrí k jedným z najúspešnejších nástrah pri love potočákov. Snáď sa to časom zmení a čoraz viac rybárov získa dôveru v túto mimoriadne účinnú, no doteraz prehliadanú nástrahu.

Nová sezóna nám už pomaly klope na dvere a ja si len prajem čo najviac takto príjemne strávených dní s prívlačovým prútom na našich potokoch. Aby nám lov pstruhov prinášal stále len radosť.