Úlovok mreny na prívlač nie je v dnešnej dobe ničím mimoriadnym a ani výnimočným. Pri dodržaní niektorých zásad je cielený lov s umelými nástrahami častokrát pomerne jednoduchý a zábavný. Je dobré ho ovládať, pretože už párkrát mi lov mrien doslova vytrhol tŕň z päty aj na prívlačových pretekoch a zachránil ma pred fiaskom.

Prvým predpokladom úspešného lovu je nájsť a poznať miesta, kde sa mreny vyskytujú. Je zrejmé, že pri hľadaní je treba upriamiť našu pozornosť len na tečúce vody. Mreny sa vyskytujú v prúdnejších úsekoch riek, ktoré nemusia byť nutne ani príliš hlboké. Treba ich  hľadať vždy pri dne. Dobré je poznať reliéf dna, miesta, kde sú v dne ryhy a podobné terénne nerovnosti. Takéto úseky sa vyskytujú v riekach s bridlicovým dnom. V riekach sú štrkovým dnom treba zamerať naše hľadanie vhodných miest na lov na hlbšie prúdy a skúšať preloviť priamo prúdnicu. V plytších úsekoch riek je ryby často vidieť aj priamo pri kŕmení, podobne ako to robia podustvy a o to je naše pátranie po mrenách jednoduchšie.

    Po vytipovaní vhodných miest, kde sa mreny zdržiavajú, je dobré si ich dôkladne prezrieť a zvoliť si naše stanovisko, odkiaľ budeme rybám ponúkať vobler. Práve vedenie nástrahy považujem pri love mrien s prívlačovým prútom za kľúčové a výrazným spôsobom rozhoduje o našom úspechu. Za ideálne považujem, ak môžem byť nad rybami a pomedzi ne pomaličky viesť pri dne vobler, kde sa snažím čo najviac ho pridržiavať na mieste. Čím viac času dáme mrenám na zaregistrovanie voblera, o to ochotnejšie ho zoberú.

    Najlepším obdobím pre tento spôsob lovu sú teplé letné dni, kedy je voda dostatočne prehriata a mreny sú aktívne. Keď mám tu možnosť, radšej lovím zabrodený z vody. Umožňuje mi to dostať sa k rybám pomerne blízko a viesť vobler presne tam, kde predpokladám ryby. Stačí nahodiť priamo pod seba či šikmo dole prúdom, zanoriť vobler ku dnu a držať ho tam. Pokiaľ nepríde záber, pomaličky ho posunúť bližšie k sebe proti prúdu a opäť ho pristaviť a nechať pracovať na mieste. Dobre je, keď doslova „ďobe“ do dna.

Jeden z overených voblerov

Voblerov použiteľných na tento spôsob lovu je veľa. Ideálny vobler by mal však spĺnať pár základných požiadaviek. Tým, že lovíme v prúdnej vode, mal by byť predovšetkých stabilný a nemalo by ho vynášať ku hladine. Lepšie sú tie s pomerne výraznejšou akciou, čiže napríklad s dlhšou lopatkou, no nemusí to byť vždy pravidlom. Aj niektoré zo štíhlych typov pracujú pomerne agresívne a dajú sa viesť úplne pomaličky, čo potrebujeme. Dĺžka vobleru je ideálne niekde medzi 2 – 5 cm.

 
Vhodné typy voblerov

Treba, aby pracovná hĺbka voblera zodpovedala hĺbke vody na našom lovisku a vobler sa dokázal bez problémov zanoriť ku dnu. Pokiaľ to tak nie je a k oťukávaniu dna mi predsa len chýbajú nejaké centimetre, dokážem si pomôcť zanorením špičky prútu pod vodnú hladinu. O koľko hlbšie ponorím špičku oproti pôvodnému držaniu, približne o toľko dokážem zanoriť vobler hlbšie. Bodom, ktorý nám toto ovplyvňuje, je miesto, kde vlasec vbieha do koncového očka.

Náčinie používam radšej trošku pevnejšie, nie je dobré trápiť bojovné mreny neúmerne dlhým zdolávaním na tenkých vlascoch či zbytočne trhať drahé voblery v kameňoch na dne rieky. Často sa pri tomto love podarí aj úlovok podustvy, ktorá je však pri prívlači a regulérnom chytení predsa len ojedinelejším úlovkom. Podustvy sa veľmi často vyskytujú v rovnakých úsekoch spoločne s mrenami.

Niekedy sa podarí uloviť aj podustvu

Jediným negatívom tohto spôsobu lovu je, že nie vždy mreny atakujú vobler. Ryby síce vidíme, zdá sa nám, že máme aj zábery, no sú to však nechcené kontakty nástrahy s rybami, ktoré sú niekedy apatické voči prívlačovým nástrahám. Občas sa nám podarí vytiahnuť podseknutú mrenu, prípadne sa nám po krátkom zdolávaní ryba vypne. Treba si však naliať čistého vína, priznať si, že dnes to proste nie je ono, nechať v takýchto dňoch mreny na pokoji a zbytočne ich nepodsekávať. Skôr či neskôr nám to vynahradia zážitkami plnými adrenalínu, napínavého zdolávania a radosti z lovu s prívlačovým prútom na brehoch našich riek.

Peter Zachar